Prečo waldorfská pedagogika?

Keď sa dieťatko narodí, je bezbranné a odkázané na láskyplnú starostlivosť rodičov či iných vychovávateľov. Aký veľký rozdiel je to napríklad oproti žriebätku, ktoré je schopné samostatne chodiť už niekoľko hodín po narodení! Človek je ľudskou bytosťou práve preto, že má dlhé detstvo, práve preto, že má možnosť postupne sa osamostatňovať a „dozrievať“.

Od narodenia po 7. rok života
Nie je ničím neznámym, že detský organizmus sa vyvíja a dozrieva aj po narodení. Dozrieva tráviaci systém, motorický systém. Dieťa sa z ležiacej polohy dostáva do sedu, potom do vzpriamenia. Potom prichádza na rad reč, s rozvojom reči začína vývin myslenia. Prvých sedem rokov života je kľúčových pre zdravý telesný vývin dieťaťa, čo sa nevyvinie dobre, nedá sa už neskôr napraviť. „V zdravom tele – zdravý duch“ , vedeli už starovekí Gréci. Ani najlepší virtuóz nemôže hrať na nefunkčnom nástroji. Preto za kľúčové v škôlkárskom veku považujeme umožniť dieťaťu zdravý rast a dozrievanie tela. Životné sily dieťaťa pracujú na tele, a postupne sa premieňajú na fantáziu a neskôr, príchodom do školy, na sily myslenia.

Učenie sa v prvých rokoch života
Zamysleli ste sa niekedy, ako je to vôbec možné, že sa dieťa naučí rozprávať materinskou rečou? Nikto mu nevysvetľuje gramatiku ani vetnú stavbu, dokonca ani slovíčka sa neučí naspamäť. Ako to potom robí? A prečo sa dieťa vzpriami a chce chodiť? Len preto, že to vidí u dospelých okolo seba. Dieťa sa učí napodobňovaním, nie intelektuálnym vysvetľovaním. Chce robiť to, čo robia dospelí okolo neho. Napodobňuje ich pohyby, napodobňuje dokonca ich duševné rozpoloženie pri tom, čo robia. Najlepšie je preto pre deti domáce prostredie, kde sa dejú zmysluplné činnosti, pre dieťa pochopiteľné. Príprava stravy, upratovanie, starostlivosť o rastliny či zvieratá. Dieťa prežíva príčinu a jej následok.

Urýchľovanie vývoja: škodlivý jav súčasnosti
Keď ovocie odtrhnete priskoro, nikdy nebude také sladké ako keď dozreje na slniečku na strome. Keď ťažného koňa zapriahnete príliš mladého, nikdy nebude tak dobre ťahať, ako by mohol, keby sa ešte počkalo. Ako to súvisí s výchovou detí? Dieťa potrebuje ochranu pre svoj zdravý vývin. Najprv je to ochrana v brušku matky. Potom je to láskyplná náruč rodičov, neskôr učiteľov a vychovávateľov, ktorí ho vedú v súlade s jeho potrebami. Za dospelého považujeme až 18 ročného človeka, v niektorých oblastiach či štátoch až 21 ročného. Až dovtedy pretrváva kultúrna ochrana, ktorá umožňuje človeku rozvíjať sa a dozrievať. Urýchľovaním vývinu dieťaťa nič nezískame, ale dieťa tým stráca – najmä zdravie v celom neskoršom živote.

Preto v našom klube deti neučíme to, čo patrí do školy. Nechávame ich hrať sa do sýtosti a popri tom sa podieľať na každodennom živote, v takej miere ako práve potrebujú (aktívne sa zúčastniť, alebo sa len prizerať).

Riešenie: waldorfská pedagogika
Takmer na celom svete sú dnes waldorfské škôlky (cca. 1500, z toho tretina v Nemecku), základných a stredných škôl waldorfského typu je celosvetovo cca 1000, so storočnou tradíciou.

Waldorfská pedagogika vychádza z poznatkov o človeku, tak ako ich priniesol Dr. Rudolf Steiner. Jej základom je poznanie bytosti človeka v celistvosti (fyzické telo, životné sily, zdravie), duše (pocity, vnemy) a ducha (morálka, vyššie hodnoty a ciele, myslenie). Na dieťa sa pozerá nie ako na malého hlúpeho dospelého, do ktorého treba „napchať“ čo najviac informácií čo najskôr. Dieťa vníma ako jedinečnú bytosť, ktorá potrebuje láskyplný záujem, aby mohlo rozvinúť svoje jedinečné schopnosti.

Vo waldorfskej škôlke učiteľ vytvára pre deti domáce prostredie, ktoré je teplé, pekné a láskyplné. Dieťaťu tak poskytuje bezpečný priestor, kde sa veci dejú opakovane, predvídateľným spôsobom.

Komentáre sú uzavreté.